Jedného dňa otec doniesol v taške čiernu nemeckú dogu „Beny Lord“ – bola to láska na prvý pohľad! Utekala som z družiny, aby som s ním mohla ísť von, často som spala na zemi, aby mal Beny dosť miesta v posteli.
Po šiestich rokoch odišiel za dúhový most a mama nedovolila ďaľšieho veľkého psa.
Už ako malé dievča som domov zvláčala mačky a psov z ulice. Mali sme pekingského palácoveho psíka „Natálka“, ale vždy ma to ťahalo k veľkým plemenám.
Jedného dňa otec doniesol v taške čiernu nemeckú dogu „Beny Lord“ – bola to láska na prvý pohľad! Utekala som z družiny, aby som s ním mohla ísť von, často som spala na zemi, aby mal Beny dosť miesta v posteli. Po šiestich rokoch odišiel za dúhový most a mama nedovolila ďalšieho veľkého psa.
Keď som mala sedemnásť rokov, mali sme suseda s modrou nemeckou dogou „Kety“. Milovala som ju chodila ju venčiť a jej majiteľa som si nakoniec vzala. Ketynka zomrela ako 7ročná na torziu žalúdka.
Bola to ťažká životná skúsenosť, začala som sa viac venovať kynológii. Naučila som sa veľa o potrebe veľkých a obrích plemien.
Po Kety som mala ďalšie dogy. Vždy keď som si chcela kúpiť šteňa prišla nejaká zachranená doga: Dona, Dyna, Beky, Justin, Cerberus a nakoniec Sarita. Každá bol niečím výnimočná, ale Justin a Sara boli ešte o kúsok viac… boli moje spriaznené duše.
Justin nemal to šťastie pobudnúť dlhšie medzi nami. Keď som ho zachránila mal 5 rokov a bol s nami asi rok. Stál pri mne v jednom z ťažkých období v živote. Dával silu ísť ďalej! Jedného dňa sme išli na veterinu kde som rátala s tým že dostane infúzie a všetko bude dobre. Prišla však krutá realita verdikt „nechaj ho ísť ten pes žije len kvôli tebe“. Nikdy nezabudnem na tieto slová, musela som spraviť to najťažšie rozhodnutie. Naučilo ma to, že aj toto patrí k láske k zvieratám, že aj týmto musíme prejsť a byť s nimi až do poslednej chvíle, aj keď to tak bolí. Oni pri nás stáli tiež v každej životnej situácii, bez toho aby od nás niečo extra očakávali.
Povedala som si že už žiadna doga – príliš krátko žijú. Po 2 mesiacoch som dostala telefonát z útulku „Dobrý deň máme tu dogu, vychudnutá, dobitá a veľmi plače“. Povedala som: ok prídem pozrieť, poviem čo a ako s ňou, ale nechcem už dogu. Ako som prišla stála tam v tom koterci a pozerala na mňa. Chcela som odísť, ale začala štekať, plakať …už som sa neotočila. Prišla som domov a volám riaditeľke útulku: doneste mi ju do dočasky.
Bola s nami krásnych 11 rokov, moja absolútna srdcovka. V roku 2019 som stratila babičku ktorá bola v mojom živote absolútne všetko. Rok po nej odišla aj Sarita a vtedy sa mi zrútil svet. Nevedela som si predstaviť život bez nich dvoch, ale povedala som si, že už žiaden veľký pes. Som zdravotník a tak som rozmýšľala aké plemeno by bolo vhodné ako záchranársky pes.
Padlo rozhodnutie Novofundlandský pes začala som zbierať informácie o plemene. Takto k nám prišla naša prvá sučka „Pepsi Black Brother’s“ teraz už mama našich prvých šteniatok. Ako Pepsi rástla prišla k nám Evsun zachranená vlkodavka. Mala 6 rokov a prišla tiež do dočasky, ale už po troch dňoch bolo jasné, že u nás ostáva. Vlkodav bol pes mojich snov, ale nikdy som na neho nemala vhodné podmienky.
Evsun si za veľmi krátku dobu získala srdcia všetkých. Bohužiaľ, tiež nás skoro opustila na osteosarkom.
Pepsinka bola veľmi smutná a preto som sa rozhodla že si splním sen a kúpim si šteniatko vlkodava. Do rodiny prišla naša „Derin Dalga of Cubadel“. Keď som kupovala Pepsinku povedala sme si, že skúsim výstavu.
Nikdy by som nemyslela, že ma táto vášeň chytí natoľko, že som sa rozhodla ísť ďalej chovať, tvoriť niečo dobré a posúvať sa v kynológii. Žiť kynológiou a tešiť sa z úspechov, stretávať a spoznávať nových ľudí, naberať nové skúsenosti.
